Fotograf a pedagóg Jan Kováč, ktorý je známy svojim pôsobením vo fotografickej škole www.mojefotoskola.cz, si dal zaujímavé novoročné predsavzatie: Predal celú svoju fotovýbavu a rozhodol sa po celý rok 2018 fotiť všetky svoje fotografické projekty s jediným fotoaparátom - Fujifilm X100F...

 

časť 1.

 

Moje novoročné predsavzatia alebo ako som sa dostal k Fujifilmu a ohnisku 35mm

Zvyčajne si celoročné predsavzatia nedávam (a už vôbec nie tie fotografické), pretože s tým nemám dobré skúsenosti. Ďaleko radšej si plánujem veci, na ktorých chcem pracovať, v menších časových úsekoch, čo sa mi potom darí lepšie plniť. Tento rok je však všetko inak !

Rozhodol som sa totiž, že budem celý rok fotiť jedným objektívom, a to dokonca pevným. Takže úplne bez zoomu. Mojim zoomom nech sú moje končatiny ... Ako som sa k tomu dopracoval? Ak ma dobre poznáte, potom viete, že som zarytý fujimilovník - fujimaniak - Fujian - FujiJAN.

A to poriadne zarytý! Možno až tak, že keby som už nemohol fotiť na Fujifilm, nefotil by som radšej vôbec. Nebolo tomu tak ale vždy ... S fotením som začal celkom neskoro, až vo svojich 24 rokoch, na svojej svadobnej ceste, v roku 2004, kedy som si od rodičov požičal kompakt Casio Exilim EX-Z4. Fotenie ma úplne pohltilo, pretože vonku sa dali aj s kompaktom robiť celkom fajn fotky.

 

Svadobná cesta 31.7.2004, Casio Exilim EX-Z4

 

Pre fotenie som sa úplne nadchol a počas troch ďalších rokov, som fotil všetko okolo seba a používal k tomu kompakty, ultrazoomy a ktoviečo ešte ... Mojím prvým serióznym fotoaparátom bola zrkadlovka Nikon D80, ktorú som kúpil staršiu, v roku 2007. Bol to na tú dobu parádny stroj, poctivý CCD čip, ktorý mal príjemne teplé podanie farieb, bez toho, aby človek musel čokoľvek robiť.

V tej dobe vznikali aj mojej prvé fotopokusy, ktoré boli ovplyvnené predovšetkým knihami Bryana Petersona. Sústredil som sa v tú dobu hlavne na kompozíciu, hĺbku ostrosti, ako každý začiatočník. No a fotil som všetko okolo seba.

 

Susedove deti v poli, 21.4. 2007, Nikon D80

Výhľad z okna môjho bytu, 25.1. 2007, Nikon D80

 

Od tej chvíli som sa stal nadšeným a neoblomným nikonistom, nikonmilovníkom, nikonmaniakom, nikoniánom, proste NikonJánom. Bol som tak radikálny, že keď som v roku 2012 začal organizovať fotografické kurzy, ktoré boli určené len pre vyvolených, áno, hádate správne, pre majiteľov zrkadloviek najlepšej značky na svete - Nikon.

Čoskoro mi bolo naznačené, že tento rasistický prístup k užívateľom iných fotoaparátov, nie je úplne to pravé orechové a kurzy som rozšíril aj pre iné značky. Nikon bol však bezkonkurenčne najlepší na svete a chudák študent na kurze, ktorý prišiel s niečím iným...

Od roku 2007 som vyskúšal snáď všetky zrkadlovky Nikon s menším APS-C čipom, ktoré bolo možné zohnať. Každú chvíľu som s veľkým očakávaním sledoval predstavenie nového foťáku či objektívu a nemohol som sa dočkať, až s tým budem fotiť.

Všetky Nikony som poznal úplne naspamäť. Zároveň som poznal každú, aj tú najnezmyselnejšiu položku v menu. Fotenie s Nikonom bola proste jedna veľká vášeň ...

Moja prvá „fujina“ – Fujifilm X10

 

Moje prvé pochybnosti o nesmrteľnosti Nikonu začali cez prázdniny v roku 2012, kedy som ešte pomerne často fotil svadby a potreboval som nejaký náhradný foťák, keby sa mi náhodou na obrade pokazil Nikon. Predsa len, svadba je veľká udalosť a je potrebné k nej pristupovať zodpovedne, a to nielen ako ženích, ale aj ako fotograf.

Aj na rodinné výlety sa hodilo niečo ľahšieho. Po dlhom výbere padla voľba na Fujifilm X10. Bolo to doslova malé fotografické zjavenie! Vstavaný zoomovací objektív 28-112 so svetelnosťou f2.0-2-8. WOW! K tomu malý, ale skvelý čip, ktorý robil parádne fotky až do ISO 1600. Ľahučký, kompaktný, s optickým priehľadovým hľadáčikom, perfektným podaním farieb a hlavne fantastickou schopnosťou vyvážiť bielu farbu aj v zložitých svetelných podmienkach. Mimo profi zákazky som všetko fotil hlavne Fujifilmom a Nikon som brával len na svadby a do ateliéru...

 

Fotky zo súkromného albumu z obdobia august - október 2012, Fujifilm X10

 

V januári 2013 som to nevydržal a Fujifilm X10 vymenil za retro hit Fujifilm X100 so vstavaným pevným objektívom 23/2, čo je po prepočte na kinofilm ohnisko cca 35mm. Bol som nadšený z retro feelingu, podania farieb, vyváženia bielej farby, ale čip a predovšetkým rýchlosť ostrenia ešte zďaleka nedosahovali kvality Nikonu.

Ale frajerina to bolo dobrá, aj keď širokouhlé ohnisko a pevný objektív mi boli vtedy ešte trošku prekážkou ... X100 mi vydržala necelé 4 mesiace, pretože som v máji 2013 všetko predal, aby som si kúpil svoj prvý naozaj profesionálny Nikon s veľkým fullframe čipom. Zánovný D700, s niekoľkymi lacnejšími plnoformátovými sklami, ma nadchol tak, že som úplne zabudol, že nejaký Fujifilm existuje. V tú dobu som si zariadil aj vlastný ateliér.

 

Fotografie z obdobia máj 2013 – máj 2014, Nikon D700

 

Nikon D700 mi vydržal presne rok, než som upgradovali na môj vysnívaný top model, Nikon D3s, ktorý bol v tú dobu preslávený najlepším ISO na svete (podľa dxomark.com). S Nikonom D3s prišiel najlepší záklaďák Nikkor 24-70 / 2.8. K tomu som mal ešte 70-200 / 2.8 a pevnú päťdesiatku so svetelnosťou 1.4.

Bol som najšťastnejším fotografom na svete. S takýmto setom sa dalo fotiť takmer všetko a v tú dobu nič lepšie na svete snáď ani nebolo. Áno, trošku problém bol, keď som celú zostavu musel nosiť na hory, na bicykel, rodinné akcie, pretože váha a priestorová náročnosť bola naozaj nezanedbateľná.

Ale hovoril som si, chceš profi fotky, máš najlepší foťák na svete, musíš drieť a nosiť. Všetci mi hovorili, že od fullframu už niet cesty späť. Cez prázdniny som s D3s absolvoval skvelý wokshop so slávnym americkým nikonistom Bryanom Petersonom a tam som sa uistil, že je Nikon naozaj najlepší.

 

Fotografie z workshopu s Bryanom Petersonom, Praha, září 2014, Nikon D3s

 

Ako lektor a fanúšik fotografickej techniky som však stále sledoval najnovšie trendy a neušlo mi, že Fujifilm nezaháľa a predstavuje jednu novinku za druhou. Neodolal som, a kúpil si opäť v novembri 2014, malý doplnok k môjmu veľkému foťáku, konkrétne Fujifilm X30 v striebornej farbe.

Väčšinu parametrov mal podobných ako predchádzajúci X10, ale vynikal úplne novým X-TRANS čipom, obrovským elektronickým hľadáčikom a nádherným retro vzhľadom. K tomu sa pridal fantastický farebný režim Classic Chrome a ja som zrazu zase nechcel fotiť na nič iné.

Kvalita fotiek pri vyššom šumu bola síce žalostná, ale aj napriek tomu mal Fujifilm pre mňa svoje čaro. Na X30 som v tom čase fotil aj nejaké zákazky v štúdiu, koncerty v tmavom prostredí a samozrejme vlastnú rodinu. 

 

Fotografie z Fujifilmu X30, december 2014

 

Zásadný zlom prišiel v januári 2015. Vtedy sa ku mne (ani neviem ako), dostal Fujifilm X-T1 s pevným objektívom 35 / 1.4. (Po prepočte na kinofilm ohnisko cca 50mm). Počas jedného popoludnia, som si urobil podrobné obrazové porovnanie s mojím Nikonom D3s a objektívom 50 / 1.4, a ešte v ten istý deň bol Nikon so všetkým, čo som k nemu mal, na internetovom bazáre.

Fujifilm, ktorý má menší APS-C čip, dal najlepšiemu fullframe Nikonu na svete poriadne na zadok, hlavne čo sa týka ostrosti, farieb, vyváženia bielej, kontrastu a okrem rýchlosti ostrenia vlastne všetkého. Šum na vysokom ISO bol porovnateľný, s tým rozdielom, že Fujifilm šumel akosi analógovo a monochromaticky, oproti farebnému nepeknému šumu z Nikonu.

Objednal som okamžite Fujifilm X-T1 v krásnej grafitovej edícii, s objektívom 35 / 1.4 a ďalej som dokúpil kompaktné objektívy 16-50 a 50-230 a po predaji Nikonu D3s s objektívmi mi zostal ešte celkom slušný balík peňazí. S Fujifilmom pre mňa začal nový fotografický život.

Fotky aj bez úpravy vyzerali hneď skvele, ďaleko lepšie ako z Nikonu. A navyše, fotku som videl v hľadáčiku ešte skôr, než som stlačil spúšť. Paráda ! Počet tmavých či preexponovaných fotiek klesol na nulu. Prestal som úplne sledovať expozimeter, pretože nebolo treba.

Skoro som prestal prevádzať fotky z RAWu, pretože JPEG priamo z foťáku vyzeral bezchybne. Všetky dôležité ovládacie prvky na tele, krásny retro vzhľad, výklopný displej, telo utesnené proti vlhkosti a pritom všetko v kompaktných rozmeroch ... Foťák sa dal zobrať naraz všade a nebol v batohu ani cítiť. Haleluja!

 

Fujifilm X-T1, fotografie z rokov 2016-2017

 

S Fujifilmom X-T1 som si vystačil až doteraz a nemal som potrebu upgradovať na čokoľvek iné, pretože mi na ňom nič nechýbalo. Jediné, čo mi v poslednej dobe začalo chýbať, bol pevný širokouhlý objektív. 16mm som mal niekoľkokrát požičaný, ale zistil som, že už je na mňa moc široký.

Na druhej strane, moja 35-ka je predovšetkým na niektoré interiérové ​​fotenia, zase už príliš dlhá. Uvedomil som si, že som sa vlastne PREFOTIL K ohnisku 23mm (po prepočte na kinofilm je to ohnisko 35mm). Ak by som si mal so sebou niekam vziať len 1 ľahký pevný svetelný objektív, bola by to teraz práve dvadsať trojka.

Mal som možnosť si zaobstarať ťažší, ale svetelnejší 23 / 1.4,  alebo kompaktnejší 23 / 2.0 s menšou svetelnosťou. A v tej chvíli prišiel nápad, prečo kupovať objektív, keď môžem kúpiť retro kompakt X100T alebo X100F, ktorý má už objektív 23mm, zabudovaný. Cenovo, predovšetkým starší X100T, vyjde o niečo drahšie ako pevná 23 / 2.0, ale zase o niečo lacnejšie ako 23 / 1.4. Za novinku X100F sa mi z princípu nechcelo zbytočne dávať 2x viac peňazí než za X100T, pretože 2x lepší určite nie je.

Ibaže ... Ibaže by mi ju niekto napríklad na rok požičal ! A ja by som celý rok fotil všetko len na jeden pevný objektív bez zoomu. To by bol úlet! Začalo mi to dávať zmysel, pretože mám rád bláznivé originálne projekty, a keď sa pre niečo nadchnem, tak už nemôžem cúvnuť.

Urobím veľkú ročné recenziu fotoaparátu, čo ešte nikto v Česku, ale tuším, že ani vo svete, neurobil (aspoň som to zatiaľ nevygooglil). S tým, že každý týždeň budem písať report, ako sa mi s jedným ohniskom darí, zaujímavé môžu byť predovšetkým reakcie ľudí, keď prídete na firmu fotiť pána riaditeľa retro kompaktným foťákom. Ľudia na to stále dosť dajú, aký veľký máte foťák. Aj preto som k svojej X-T1 používal batériový grip, ktorý foťák opticky zväčšoval.

Moja prvná poriadna fujina X-T1 s vertikálnym battery gripom

 

Spísal som teda mail a oslovil niekoľko e-shopov a oficiálnych predajcov fotoaparátov Fujifilm. Moja myšlienka bola prostá, ja budem mať od niekoho požičaný na rok foťák a za odmenu budem písať každý týždeň recenziu a reporty s poďakovaním firme, ktorá mi ho požičala a s odkazom na ich stránky.

Články budem publikovať ako na svojom osobnom foto webe, tak na webe našej fotoškoly. A po roku napíšem ročnú podrobnú recenziu, ktorá bude mať svoju váhu. A hlavne ma to donúti inak pri fotení premýšľať, keď človek nemá k dispozícii zoom. A tiež ma to donúti o fotení písať, čo som vždy chcel.

Email som pred Vianocami rozoslal asi dvadsiatim e-shopom a hneď ďalší deň sa mi ozvali z jediného slovensk=ho e-shopu pôsobiaceho tiež na časkom trhu. Ide o firmu FOTOVIDEOSHOP. Veľmi seriózny a príjemný pán majiteľ mi ponúkol spoluprácu s tým, že mi fotoaparát na rok požičajú a dokonca mi ho za veľmi malú zostatkovú cenu aj nechajú. Perfektné!

 

 

Fotoaparát Fujifilm X100F som si vyzdvihol osobne v Banskej Bystrici tesne pred Vianocami, takže som sa s ním mohol dostatočne dlho pred začiatkom projektu v januári zoznámiť. Všetko ostatné, čo som od Fujifilmu mal, som radšej predal, aby ma to nenútilo fotiť na nič iné. Aké sú prvé dojmy z X100F a jeho pevného objektívu? To už bude téma ďalšieho článku v nasledujúcom týždni, ktorý zhrnie prvý týždeň fotenia.

 

Jan Kováč
Fotograf a učiteľ
www.jankovac.cz
www.mojefotoskola.cz

Partner projektu 35/2.0:
                                                       prejsť na časť 2.