Predstava vykročiť do chladu a zimy jednoducho nie je pre každého. Možno však túžime urobiť  peknú fotografiu, vniesť trocha prírody do hľadáčika sebe i druhým...

 

Jedným zo spôsobov je fotenie drobných operencov na „ kŕmidle“ . Slovo kŕmidlo som dal do úvodzoviek zámerne. Samozrejme nebudeme fotiť vtáčiky na drevenej búdke. S trochou šikovnosti si dokážeme pripraviť veľmi pekné miesto na fotografovanie, a navyše sa nám tam vtáčiky budú veselo striedať. A  vôbec tam nemusíme tráviť hodiny. Pri dobrom pohybe nám stačí chvíľka, hodinka, - ideálny čas na prevetranie hlavy...

 

 

Príprava miesta

Hneď ako teplota začne klesať a krajinu prikryje snehová perina, vtáčence sa začínajú objavovať v blízkosti našich obydlí. Vedie ich k tomu nedostatok dostupnej potravy. Majú dlhoročné skúsenosti, že v blízkosti človeka nájdu širokú ponuku potravy. Trocha slnečnice na kŕmidle, v čase silných mrazov a vysokého snehu, znamená pre mnohé jedince záchranu života. 

 

 

 

To je príležitosť pre fotografa. Stačí priniesť do parku zaujímavý pník,  konárik, alebo nejaký iný predmet z lesa, ktorý nám pomôže vytvoriť prírode blízke prostredie, aj pár krokov do nášho bývania. Na to je však lepšie myslieť v jeseni, alebo počas teplejšieho zimného počasia s plusovým teplotami. Hľadanie fotogenického predmetu pod snehom, totiž nemusí byť jednoduché, ani rýchle.

 

 

Pri umiestňovaní pníka, alebo vybraného konárika na sadanie, pri kŕmidle, treba myslieť na to, aké budeme mať na fotografii pozadie. Pravidelným sypaním slnečnice, nielenže uľahčíme život drobným spevavcom počas najťažších dni, ale ich aj relatívne rýchlo naučíme na pravidelnú návštevu.

Operence začnú miesto postupne objavovať a svojim hlasným ozývaním sa, prilákajú ďalších návštevníkov. Početnosť a intenzita nalietavania sa výrazne zvyšuje pri vyššej snehovej pokrývke, po čerstvom napadnutí snehu a počas silných mrazov.

 

Ak už máme pripravené miesto, musíme sa ukryť. Jednoduchšie je ak máme vlastnú záhradu, alebo nejaký lesík v blízkosti. Vtedy si rýchlo vieme pripraviť prírodný kryt z niekoľkých konárov, cez ktoré prehodíme maskovaciu sieť. Výbornou pomôckou je prenosný fotostan .

Ak nemáme prenosný fotostan, stačí sa v blízkosti schovať za nejaký ker, strom, prípadne sa prehodiť maskovacou sieťou a chvíľu vydržať. Ak sú vtáčence naučené na slnečnicu, nedajú nám čas ani sa poriadne usadiť.

 

Fototechnika

Treba úprimne povedať. že hladné vtáčiky, nie sú veľmi citlivé na pohyb človeka a jeho prítomnosť v ich blízkosti. Aj napriek tomu si však musíme držať odstup aby sa cítili bezpečne a kŕmili sa v pohode.

Z toho vyplýva, že nie je možné fotiť setovým objektívom štandardného rozsahu, ale musíme použiť teleobjektív. Mnoho setov zrkadloviek má už nejaký základný telezoom v kite pribalený. Na začiatok je to dobrá štartovacia pozícia, ale neskôr zistíme, že nám nepostačuje rozsah, alebo sa chceme posunúť za vyššou technickou kvalitou, alebo sa necháme uniesť krásou bookehu pevných skiel.

V dnešnej dobe je cenovo dostupných už naozaj množstvo kvalitných teleobjektívov a aj v amatérskej triede je možné dosiahnuť krásne výsledky, po technickej stránke.

 

 

Optimálnym ohniskom na fotenie vtákov je 500mm a viac. Pri takýchto menších vtákoch hrá dôležitú úlohu aj najkratšia zaostrovacia vzdialenosť, lebo v konečnom dôsledku bude fotografovaný objekt na čipe fotoaparátu väčší, ako z väčšej vzdialenosti. Čiže, čím je najkratšia zaostrovacia vzdialenosť menšia tým lepšie.

 

 

Pri full frame fotoaparátoch, sa to prejaví ešte viac. Ja fotím malé spevavce na hrane tejto vzdialenosti. Keďže mam pevný teleobjektív, nastavím si vzdialenosť pníka veľmi presne. Vtedy je objekt v hľadáčiku dostatočne veľký a technická, kvalita aj kresba vynikajúca. Ak máte objektív ktorý pri zmene ohniska mení svoju veľkosť, teda vysúvací telezoom, odporúčam si nastaviť objektív na maximálne plánované ohnisko a potom  ohnisko nemeniť, alebo to robiť naozaj veľmi citlivo. Vtáky reagujú na pohyb veľmi rýchlo a odlietajú.

Pri kŕmidle to nie je nič dramatické, čoskoro sa nám tam ukáže určíte niečo iné, ale v prírode sa to môže vypomstiť, napr. pri fotografovaní dravcov. Naozaj veľký vyber teleobjektívov nájdete aj na našich stránkach , kde Vám aj veľmi kompetentne poradia s ich výberom.

 

 

Statív

Nevyhnutnou súčasťou nielen fotenia vtáctva, ale celkovo wildlife fotografie, je dobrý statív. Ten musí naozaj dobre zastabilizovať (mnohokrát) veľký teleobjektív  a udržať ho bez chvenia. Aby sme neznižovali jeho účinok, je dobre používať diaľkovú spúšť. Okrem toho že eliminujeme tlak prsta a ruky na telo aparátu, (čím sa spôsobuje chvenie), tak zároveň neplašíme okolie pohybom svojej ruky.

 

 

V chladných mesiacoch nesmieme zabúdať na to, že dostáva zabrať aj samotná technika. Okamžitá zmena z mínusových teplôt do plusových v našich príbytkoch, jej nerobí dobre. Ja používam na objektívy neoprénové návleky, a po príchode domov nechám technikuv brašni, až kým sa pomaly nevyrovná jej teplota s vnútorným prostredím (cca 1-2 hod).

 

 

Čo môžeme očakávať 

Našimi prvými návštevníkmi budú sýkorky. Sýkorka veľká, belasá a čiernohlavá. Ak bývame  blízko lesa, objaviť sa môže nádherná sýkorka chochlatá a hýľ. Sýte farby samčekov hýľa na bielom podklade čí pozadí krásne vyniknú. Na záhradu rád priletí brhlík a ak zavesíme do záhrady aj loj, môže priletieť pravidelne ďateľ, žlna a sojka. Tieto tri vtáky sú ale výrazne väčšie ako sýkorky a drobné spevavce, čo môže pri pevnom objektíve, ktorý je príliš blízko spôsobiť, že sa nám do hľadáčika jednoducho nevojdu.

 

 

Každý z týchto vtákov prilieta špecificky a rovnako špecificky sa aj kŕmi. Sýkorky rýchlo priletia aj odletia, často je to len moment a vtáčik má už  slnečnicu v zobáčiku. A tieto momenty treba vystihnúť. Brhlík priskakuje po konári po dosť pravidelnej cestičke, ďatla počuť typickým škrekotom prichádzať už zďaleka, a svojim stíhačkovým príletom je zrazu na konáriku. Ešte výraznejšie v nebezpečenstve škrieka sojka, ku kŕmidlu však prilietava obozretne, pokojne, pričom najskôr  celé okolie pozoruje z bezpečnej vzdialenosti.

 

 

Drobné spevavce sú v zimnom období vďačným objektom pre oddychovú fotografiu živej prírody, ktorú s menšími prípravami môžete nafotiť „hneď za domom„. To že sú malé a obyčajnejšie, neznamená, že výsledná fotografia nemôže byť krásna, či výnimočná.